VÝSLEDKY ZA CELÉ OBDOBIE RIEŠENIA PROJEKTU

Projekt mal ambíciu byť pilotným projektom interdisciplinárneho výskumu kultúrneho a prírodného dedičstva bol prepojený s výskumom konkrétnej lokality a stavebného objektu. V tom je jeho pôvodnosť, svojím zameraním prekročil hranice niekoľkých fakúlt, bol interdisciplinárny nielen spoluúčasťou rozmanitých vied, ale aj pedagogických a výskumných pracovísk Slovenska. Riešiteľský kolektív bol zložený z popredných odborníkov a špecialistov na jednotlivé aspekty problematiky, jeho zloženie bolo zárukou, že dosiahne stanovené ciele a reálne výsledky.

Gressnerová, Laura (zost.) – Terao Vošková, Katarína (zost.). Príbeh starej nemocnice v Topoľčanoch / Story of the old hospital in Topoľčany. 1. vydanie. Bratislava: Spektrum STU, 2023. 312 s. ISBN 978-80-227-4977-0.

GEODETICKÉ A FOTOGRAMETRICKÉ ZAMERANIE A TVORBA PRÍSLUŠNEJ DOKUMENTÁCIE
Riešiteľský tím Katedry geodézie Stavebnej fakulty STU

Hlavným prínosom vykonaného geodetického merania bola hlavne multidisciplinárna spolupráca na rôznych úrovniach, nakoľko geodeti dostali príležitosť lepšie pochopiť individuálne potreby rozličných iných profesií a naopak, tieto profesie mohli získať lepšiu predstavu o možnostiach výstupov, ktoré geodeti vedia poskytnúť. S tým súvisí najmä v súčasnosti stále častejšie využívanie technológií ako je terestrické laserové skenovanie a digitálna fotogrametria, ktoré produkujú veľmi podrobnú virtuálnu realitu v podobe mračien bodov. Používanie 3D výstupov z týchto technológií v oblasti dokumentácie kultúrneho dedičstva sa javí ako veľmi perspektívne, pretože umožňujú zachytiť cenné objekty v ich aktuálnom stave bez výraznej generalizácie v podobe 2D výkresov, a teda môžu slúžiť ako podklad na ich vernú rekonštrukciu aj v prípade ich úplného zničenia.

Drevené krovy sú veľmi špecifickým objektom merania. Často sú veľmi komplexné a ťažko prístupné, sú charakteristické stiesnenými priestormi a zhoršenými svetelnými podmienkami. V posledných rokoch bola na túto úlohu zväčša využívaná technológia laserového skenovania, vzhľadom na jej bezkontaktnosť, možnosť merať aj v úplnej tme a robustnosť výsledných 3D mračien bodov. Fotogrametria bola väčšinou používaná v špeciálnych prípadoch, napr. na meranie niekoľkých vybraných trámov, avšak nie na meranie úplného krovu. Pokrok v algoritmoch počítačového videnia však umožňuje uskutočniť modelovanie na podklade obrazových dát aj na výrazne komplikovaných objektoch. Uvedený príspevok porovnáva mračná bodov dreveného krovu generované najčastejšie využívanými fotogrametrickými systémami súčasnosti s mračnom bodov z laserového skenovania.
Výsledky potvrdzujú zaujímavý potenciál aktuálnych fotogrametrických metód v oblasti modelovania komplexných objektov ako sú drevené krovy.

V posledných rokoch bola na merania v historických objektoch zväčša využívaná technológia laserového skenovania, vzhľadom na jej bezkontaktnosť, možnosť merať aj v úplnej tme a robustnosť výsledných 3D mračien bodov. Fotogrametria bola väčšinou používaná v špeciálnych prípadoch, napr. na meranie niekoľkých vybraných trámov, avšak nie na meranie úplného krovu. Pokrok v algoritmoch počítačového videnia však umožňuje uskutočniť modelovanie na podklade obrazových dát aj na výrazne komplikovaných objektoch. Uvedený príspevok porovnáva mračná bodov dreveného krovu generované najčastejšie využívanými fotogrametrickými systémami súčasnosti s mračnom bodov z laserového skenovania. Výsledky potvrdzujú zaujímavý potenciál aktuálnych fotogrametrických metód v oblasti modelovania komplexných objektov ako sú drevené krovy. Tieto metódy boli aplikované v pedagogickej činnosti a v príprave interdisciplinárneho vzdelávacieho programu KEGA.

Príloha č. 1 – Katedra geodézie SVF STU

HISTORICKÉ A ETNOLOGICKÉ SÚVISLOSTI
Riešiteľský tím Katedry etnológie a muzeológie FF UK

Rozsiahli archívny výskum dal základ k úspešnej príprave k výskumu dejín areálu aj z pohľadu širších historických kontextov. Doplnený bol nielen o štúdium relevantnej literatúry, ale najmä úspešným etnologickým terénnym výskumom. Ten rovnako prebiehal od roku 2017, teda od začiatku riešenia projektu, a týkal sa problematiky kolektívnej pamäte, orálnej histórie a naratívnych spomienok na objekty nemocnice (metóda pološtrukturovaného etnografického interview). Zberom údajov v teréne a ich spracovaním bolo možné doplniť archívny výskum a pripraviť tak analýzu dejín nemocnice v Topoľčanoch, pomocou historických a etnologických (etnografických) prístupov.

Uskutočnil sa predovšetkým základný a terénny výskum, založeným na bádaní v archívnych fondoch, relevantných z pohľadu riešenej témy. Areál tzv. starej nemocnice v Topoľčanoch bol zastúpený v niekoľkých archívnych fondoch, viacerých štátnych archívov Slovenskej republiky.
Prebádané boli nasledovné archívne celky:
Slovenský národný archív v Bratislave:
Krajinský úrad v Bratislave, 1928 – 1940,
Expozitúra Ministerstva verejného zdravotníctva, 1919 – 1929,
Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska, 1918–1927.
Archív Geodézie a kartografie Slovenskej republiky:
Pôvodný katastrálny operát.
Katastrálny odbor Okresného úradu v Topoľčanoch, katastrálne mapy z roku 1913, 1960 a 1982:
MVSR – Štátny archív v Nitre, so sídlom v Ivanke pri Nitre:
Nitrianska župa I., 1464 – 1922; f. Slúžnovský úrad v Topoľčanoch, 1851 – 1922,
Topoľčianske panstvo v Tovarníkoch, (1347) 1589 – 1942,
Nitrianska župa II., 1923 – 1928; f. Nitrianska župa III., 1940 – 1945,
Krajský národný výbor v Nitre, 1949 – 1960.
MVSR – Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany:
Okresný národný výbor v Topoľčanoch, 1945 – 1989,
Notársky úrad v Topoľčanoch, 1873 – 1945 (1957),
Mestský národný výbor v Topoľčanoch, 1945 – 1990,
Zbierka kroník a pamätných kníh, 1952 – 1999.
Slovenská národná knižnica v Martine:
výskum publikovanej literatúry o nemocnici v Topoľčanoch, štúdium dobových periodík: Trenčianske noviny (1929 – 1941); Socialistický dnešok (1960 – 1989), Dnešok (od r. 1990). Tríbečské múzeum v Topoľčanoch: zbierka fotografií.

Príloha č. 2 – Katedra etnológie a muzeológie FF UK

POSÚDENIE KONŠTRUKCIÍ VYBRANÝCH OBJEKTOV
Riešiteľský tím Katedry konštrukcií pozemných stavieb SVF STU

Výstupy jednotlivých študentských návrhov predstavujú vybrané časti projektovej dokumentácie na obnovu budov (búracie, dostavovacie práce, nový stav), návrh sanácie (sanácie základov, okien, dverí, klampiarskych prvkov, strešného plášťa, a i.), riešie vybraného konštrukčného detailu a možnosti energetickej efektívnosti objektov v letnom semestri 2019. Stavebno – konštrukčné návrhy na obnovu boli prezentované formou postrov a príspevku do záverečnej publikácie, ako aj formou krátkej prezentácie v rámci pracovných príp. vyššie uvedených stretnutí.

Cieľom stavebných prieskumov a projektov bolo vyhodnotiť objekty „starej“ nemocnice v Topoľčanoch z hľadiska stavebno-konštrukčného, pripraviť výkresovú dokumentáciu búracích
a dostavovacích prác, návrhy konštrukčných detailov v rámci obnovy stavebných konštrukcií budov areálu. V prípade budovy Infekčného pavilónu, ktorá nie je na zozname NKP, sa zamerať na riešenie konštrukčného detailu vo vzťahu k energetickým požiadavkám. Pri návrhu obnovy stavebných konštrukcií objektov areálu starej Stummerovej nemocnice v Topoľčanoch postavených medzi rokmi 1885 až 1941 bolo potrebné zohľadniť výsledky architektonicko-historického a umeleckohistorického výskumu. Výber materiálov ako i samotný návrh detailu je potrebné citlivo zvážiť v súlade s pamiatkovým výskumom s cieľom zachovať pamiatkové hodnoty budov „starej“ nemocnice.

Pamiatkovo chránený objekt vyžaduje špecifický prístup pri návrhu obnovy. Práve interdisciplinárny prístup, ktorý je hlavným prostriedkom pre naplnenie cieľov projektu KEGA, zabezpečí v najväčšej miere zachovanie pamiatkových hodnôt stavebného objektu a optimálne posúdi jeho ďalšie užívanie. Posúdenie technického stavu, vyhotovenie projektovej dokumentácie zohľadňujúcej zásahy do konštrukcií ako sú búracie a dostavovacie práce, ako i samotný stavebno-konštrukčný návrh detailov sú súčasťou jednej z disciplín vychádzajúcej z oblasti stavebných konštrukcií a stavebnej fyziky, ktorá sa podieľa na celkovej obnove. Na vyhotovenie čiastkových projektových prác študentov boli použité nasledujúce podklady: požiadavky určené Krajským pamiatkovým úradom v Nitre, projektová dokumentácia v elektronickej podobe, ktorú vypracovali študenti FA STU Bratislava pre zadanie Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok ako pôvodný stav, pôvodné archívne výkresy boli prepísané v programe AutoCad doplnené zameraním in situ, vlastná obhliadka zameraná na vyskytujúce sa poruchy stavebných konštrukcií s vyhotovením fotodokumentácie a štúdie – architektonický podklad prezentujúci dispozičné návrhy na obnovu, ktorý pripravili študenti FA STU Bratislava pre zadanie Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, prípadne návrhy študentov SvF STU Bratislava pre zadanie Patológia budov.

Príloha č. 3 – Katedra konštrukcií pozemných stavieb SVF STU

PAMIATKOVÝ VÝSKUM
Riešiteľský tím Katedry dejín umenia a kultúry FF TUT

Získané údaje umožňujú rozšírenie predkladaného výstupu projektu na úroveň pamiatkového výskumu v zmysle zákona MK SR o ochrane pamiatkového fondu. Nakoľko pri riešení projektu boli zisťované i hodnoty doposiaľ pamiatkovo nechráneného objektu funkcionalistického infekčného pavilónu, bol vzhľadom k jeho hodnotám spracovaný i návrh na jeho zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR.

Výstupom pamiatkového výskumu bolo zhodnotenie stavebných dejín „starej” nemocnice v Topoľčanoch i jednotlivých jej pavilónov, postavených medzi rokmi 1885 až 1941. Postupovalo sa od dispozičného opisu areálu k etapizácií jeho vývoja k celkovej interpretácii jeho urbanistických a pamiatkových hodnôt. Vzhľadom na fakt, že sú pavilóny nositeľom rôznorodých slohových a funkčných riešení je nutné detailne ich analyzovať a vkladať do širších súvislostí v rámci vývoja areálu. Samostatne bol skúmaný každý pavilón, pričom sú popísané jednotlivé jeho prestavby a aké hodnotné prvky v sebe tieto prestavby zahŕňajú. Skúmal sa stavebný vývoj pavilónov a bola doložená fotografická dokumentácia cenných súčastí budov, ktoré sa zachovali dodnes. Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum prináša detailný obraz o prestavbách, no taktiež o pamiatkových hodnotách dodnes zachovaného súboru budov. Cieľom je nahliadať na nemocnicu v intenciách súčasnej pamiatkovej starostlivosti.

Archívny výskum dal základ k úspešnej príprave k výskumu dejín areálu aj z pohľadu širších historických kontextov. Využitie moderných technológii v oblasti dokumentácie kultúrneho a dedičstva sa javí ako perspektívne, umožnili zachytiť cenné objekty v ich aktuálnom stave a môžu slúžiť ako podklad na ich vernú rekonštrukciu aj v prípade ich úplného zničenia. Skúmanie a spracovanie detailných pamiatkových hodnôt ojedinelého urbanisticko-architektonického areálu „starej“ Stummerovej nemocnice v Topoľčanoch. vrátane zázemia môže v zmysle platných legislatívnych postupov slúži pre prípravu projektových podkladov smerujúcich k ich obnove a plnohodnotnému
využitiu najvýznamnejšej historickej urbanistickej štruktúry mesta. Sumárne výsledky potvrdili potenciál areálu ako miesta s kompaktne zachovanou kultúrno-historickou a prírodnou hodnotou, čo tvorí jeho konkurenčnú výhodu na úrovni regiónu. Pre mesto Topoľčany a Nitriansky kraj spočíva význam areálu v ojedinelom zachovaní ucelenej lokality, ktorá je navyše napojiteľná na regionálnu sieť mobility. Projekt podáva metodický návod na jeho úspešnú rehabilitáciu a zapojenie do rozvojových plánov mesta a regiónu. Postup je možné analogicky aplikovať aj v iných lokalitách. Podáva metodický návod na úspešnú rehabilitáciu a zapojenie do kultúrneho života mesta. Postup je možné analogicky aplikovať aj v iných lokalitách.

Areály historických nemocníc a ich záhrady predstavujú špecifické objekty záhradnej tvorby. V podmienkach Slovenska nie je známy výskum historických objektov tohto zamerania. Ojedinelým príkladom je historická nemocnica v Topoľčanoch, ktorá svojou zástavbou a zachovanou zeleňou predstavuje veľmi hodnotný historický komplex. Zeleň areálu nemocnice patrí k najstarším zachovaným uceleným prvkom zelene mesta Topoľčany. O význame miesta „starej“ nemocnice v Topoľčanoch vypovedá aj to, že sa dostala pod zvláštny režim ochrany na lokálnej aj regionálnej úrovni. Súčasný zanedbaný stav areálu vrátene prerastenej zelene jeho uvádzaný pamiatkový význam výraznou mierou znehodnocuje. Zeleň historického areálu nemocnice súvisí s komplexom zachovaných budov, podieľa sa na celkovej hodnote areálu, dotvára jeho kompozíciu aj jeho funkciu.

Z hľadiska záhradnej a krajinnej tvorby je preto samostatná časť výskumu chráneného areálu „starej“ nemocnice orientovaná na zhodnotenie dendrologického potenciálu vegetačných plôch a určenie východísk pre obnovu exteriérových plôch zelene. V rámci riešenia východísk bola venovaná pozornosť vytvoreniu nového génia loci miesta v zmysle historických odkazov areálov nemocníc zameraných na vyjadrenie duchovného a liečiteľského významu ich záhrad.

Urbanistické prieskumy, územno – plánovacie podklady a potenciály tvorili začiatočnú etapu poznávania areálu, kontextu urbánneho a krajinného. Nadväznosti ostatných prieskumov v pamiatkovo chránených objektoch sledovali kontext s mestom a miestom pre záchranu kultúrnych a krajinných hodnôt areálu starej nemocnice v Topoľčanoch. Záverečná fáza interdisciplinárne postavenej spolupráce regenerácie skúmaného areálu preukázala variantné možnosti návrhu funkčnej transformácie objektov a verejných priestorov pri zachovaní kultúrnych a prírodných hodnôt a novej vitalite súboru. Výsledky interdisciplinárne postaveného projektu môžu byť využiteľné ako podklad k projektovej dokumentácií obnovy areálu, resp. k posudzovaniu variant pre investorov, tiež pre ďalšie publikovanie. Premena “starej” Stummerovej nemocnice v Topoľčanoch na nový funkčný vitálny celok s kvalitnými verejnými a poloverejnými priestormi ako potenciál mesta Topoľčany z hľadiska rozvoja kultúry a rozšírenia systému verejných priestorov. Transformácia areálu predpokladá sústredenie medicínskych funkcií do novej nemocnice a zmenu funkcií v starej nemocnici.

Z hľadiska overovania variant funkčnej transformácie “starej” nemocnice vyplývajú tri možnosti riešenia:

  • areál ako celok slúži jednej hlavnej funkcií,
  • areál je pre hlavnú funkciu s doplnkovými funkciami,
  • areál ako celok je viacfunkčný a flexibilný.

Navrhované priestory pre verejnosť môžu naplniť potreby od pasívneho po aktívny odpočinok až po rehabilitáciu, resp. formu liečebných záhrad v parku. Funkčné premeny starej nemocnice, ktoré zachovajú hodnoty kultúrneho a prírodného dedičstva, umožnia zachovať identitu miesta a vitálne posilnia väzbu miesta s obyvateľmi a návštevníkmi.Výskum poukázal na architektonickú výnimočnosť a citlivé urbanistické osadenie funkcionalistického objektu pavilónu od architekta Josefa Nowotného s návrhom na zaradenie medzi NKP.

Interdisciplinárny modulový vzdelávací programu v oblasti ochrany a obnovy kultúrneho a prírodného dedičstva pre vysokoškolské vzdelávanie, ktorého základom je široko koncipovaná spolupráca viacerých odborov. Zapojenie univerzít humanitného, technického a urbánno-krajinného zamerania umožňuje vzájomný dialóg a hľadanie spoločných riešení. Umožní riešenie odborných problémov rôznych študijných odborov a ich profesionálneho uplatnenia.

Spracované boli podklady, ktoré v rámci interdisciplinarity slúžili ako vstupné údaje pre spracovanie projektových riešení obnovy „starej” Stummerovej nemocnice v Topoľčanoch. Podklady pozostávali zo spracovania pamiatkového hodnotenia všetkých národných kultúrnych pamiatok v areáli – kaplnky, hlavnej budovy, hospodárskeho a administratívneho objektu a kožného pavilónu. Hodnotenie objektov bolo zamerané na ich popis súčasného stavu, sondážny architektonický výskum a spracovanie pamiatkových hodnôt jednotlivých objektov a ich stavebno-historického vývoja. Získané boli aj údaje o areáli, ktoré vyhodnotili jeho urbanistické kvality vrátane doplňujúcich objektov. Súčasne bola venovaná pozornosť poznatkom o jednotlivých hodnotných architektonických prvkoch a detailoch, odkrytých nástenných maľbách v kaplnke a zdokumentovaniu sond realizovaných na všetkých objektoch v rozsahu, ktorý dovoľoval ich stav a využitie.

Architektonicko-historický výskum kaplnky bol doplnený o reštaurátorský prieskum nástenných malieb, ktorý prebehol po postavení posuvného lešenia v letných mesiacoch a ktorého správa (viď príloha), poslúži pre rozhodnutie o následnom detailnom reštaurátorskom výskume a jeho umeleckohistorickom vyhodnotí, rozhodujúceho pre ich prípadné reštaurovanie alebo čiastkovú prezentáciu.

Získané poznatky o výsledkoch bádania boli v záverečnej fáze koordinačne prekonzultované s pracovníkmi STU, nakoľko oni spracovávali návrh metodického prístupu k obnove jednotlivých objektov i celého areálu. Metodický princíp je určujúci pri projekčnom riešení študentských prác, ktoré by mali variantne preukázať využiteľnosť v rámci Slovenska jedinečného historického nemocničného areálu v Topoľčanoch.

Pri definitívnych výstupoch objektov boli využité materiály archívneho a denrdologického výskumu realizovaných spolupracujúcimi kolektívmi. Spracovaný materiál bude v prípade dohody s vlastníkom a užívateľom areálu uplatnený, po doplnení legislatívou požadovaných údajov, ako oficiálny pamiatkový výskum slúžiaci pre spracovanie projektovej dokumentácie obnovy NKP.

Záverečný rok dotovaného projektu bol venovaný spracovávaniu definitívých textových i grafických výstupov. Textové výstupy spracované individuálne na každý objekt areálu “starej” Stumerovej nemocnice boli zamerané na vyhodnotenie slohovo-historického vývoja kaplnky i ostatných pavilónov a urbanistické premeny areálu a jeho zázemia. Slohový vývoj objektov bol určený na základe výsledkov sond realizovaných v roku 2017 a doplnených v roku 2018, ako aj obhliadky prieskumu priestorov, ktoré pre ich prebiehajúce využívanie nemohli byť skúmané sondážne. V rámci vyhodnocovania urbanistických zmien areálu a jeho doplnenia o funkcionalistický pavilón infektológie boli do výstupov zaradené aj vedľajšie, mladšie objekty a prvky technického charakteru a boli zohľadnené poznatky o zeleni dotvárajúcej priestory nemocnice. Výstupy venované jednotlivým objektom pozostávajú popri vyhodnotení ich slohovo-historického vývoja aj z definovania ich pamiatkových hodnôt, ktoré by mali byť rešpektované pri revitalizácii areálu. Slohový vývoj každého objektu je zdokumentovaný i graficky farebným odlíšením jednotlivých vývojových etáp a značením sond, ktoré slúžili na vyhodnotenie stavebných úprav.

Architektonicko-historický výskum kaplnky bol doplnený o reštaurátorský prieskum nástenných malieb, ktorý prebehol po postavení posuvného lešenia v letných mesiacoch a ktorého správa (viď príloha), poslúži pre rozhodnutie o následnom detailnom reštaurátorskom výskume a jeho umeleckohistorickom vyhodnotí, rozhodujúceho pre ich prípadné reštaurovanie alebo čiastkovú prezentáciu.

Všetky získané poznatky o výsledkoch bádania boli v záverečnej fáze koordinačne prekonzultované s pracovníkmi STU, nakoľko oni spracovávali návrh metodického prístupu k obnove jednotlivých objektov i celého areálu. Metodický princíp je určujúci pri projekčnom riešení študentských prác, ktoré by mali variantne preukázať využiteľnosť v rámci Slovenska jedinečného historického nemocničného areálu v Topoľčanoch.

Pri definitívnych výstupoch objektov boli využité materiály archívneho a dendrologického výskumu realizovaných spolupracujúcimi kolektívmi. Spracovaný materiál bude v prípade dohody s vlastníkom a užívateľom areálu uplatnený, po doplnení legislatívou požadovaných údajov, ako oficiálny pamiatkový výskum slúžiaci pre spracovanie projektovej dokumentácie obnovy NKP.

Príloha č. 4 – Katedra dejín umenia a kultúry FF TUT

PAMIATKOVÁ OBNOVA OBJEKTOV – OVEROVACIE NÁVRHY NOVÉHO VYUŽITIA
Riešiteľský tím Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU

Hlavné ciele projektu spočívajúce v spracovaní a výmene vybraných podkladov pre interdisciplinárny prístup k obnove uvedenej pamiatky splnené: a) edukácia študentov pre návrh obnovy objektov prebehla v teréne a na poskytnutých podkladoch k pamiatkovým hodnotám objektov (TU Trnava, FF UK) a vegetácii areálu (UUUP FA STU), b) z pracoviska boli v úvode a priebežne poskytnuté grafické podklady vo forme zameraní objektov a prvotnej situácie areálu, ako aj knižných a archívnych dokumentov. Priebežne konzultácií a návrhov funkcií pre ďalších riešiteľov (FA STU – urbanistické zadania, výtvarné zadania, SvF STU – v úvode geodézia, následne konštrukcie pozemných stavieb, TU Trnava – digitálna dokumentácia objektov a konzultácie). Týmto sa splnil aj cieľ – ukážky edukačného prepojenia vybraných odborov viažúcich sa na obnovu pamiatok, ako aj čiastkové ciele.

Hlavný cieľ v edukačnom procese bol splnený v prístupe výučby: Vzhľadom na výučbu predmetu Ateliérová tvorba – obnova pamiatkových objektov a súborov, bolo pre zúčastnených študentov dané praktické zadanie prínosom pre profesionálny rast: priame oboznámenie sa s prostredím v teréne a uvedomenie si rôznorodých faktorov ovplyvňujúcich zásahy pre zvolenú funkciu.Pracovali s podkladmi konfrontujúc ich so skutkovým stavom (zameranie, predbežné pamiatkové výskumy, stanoviská KPÚ Nitra, priebežné archívne podklady z FiF UK), museli si uvedomiť, zdokumentovať a rešpektovať kultúrno – historické hodnoty, zvažovať vhodnú funkčnú náplň. Zapojiť navrhovanú funkciu do celkovej koncepcie obnovy areálu vrátane dopravného riešenia. Paralelným výsledkom edukačného procesu v čiastkových cieľoch 1 a 6, bola aj odborná príprava podkladov pre riešenia návrhu obnovy: korekcia starších zameraní, keďže nedošlo k aktuálnemu zameraniu dispozícií objektov a prebehla digitalizácia archívnych výkresov (pôdorysy, rezy, pohľady).

Ďalší hlavný cieľ prinášajúci do praxe samospráv a majiteľov objektov informácie o hodnotách predmetného areálu a jeho regionálneho potenciálu bol naplnený uskutočnením podujatí za účastí mestskej samosprávy, krajskej samosprávy ako majiteľa, nájomcov nemocnice a za účasti odbornej a laickej verejnosti:

  1. kolokvium v Topoľčanoch 12.10.2018 – uviedlo a odborne potvrdilo kultúrno-historické hodnoty a potenciál riešeného areálu pre mesto,
  2. stretnutie na FA STU pre majiteľov a nájomcov nemocnice a odbornej verejnosti – prezentovalo možnosti nového využitia objektov, prínosy pre mesto v prípade revitalizácie areálu a otázky etapového prístupu obnovy
  3. výstava v galérii mesta Topľčany prezentovala návhy na adaptáciu a využitie objektov.

V rámci identifickácie kultúrno-historických hodnôt areálu boli odborne konzultované závery architektonicko-historického výskumu jednotlivých pamiatkových objektov s TUT v Trnave. Zvlášť poskytnutím podkladov k Návrhu na zápis do zoznamu KP objektu infekčného pavilónu, ktorého hodnoty boli počas projektu KEGA preukázané. Tiež overením jeho nového využitia v 4 štúdiách s podmienkou zachovania kultúrnych hodnôt, nakoľko ide o kvalitnú regionálnu funkcionalistickú architektúru.

  1. Príprava podkladov k vlastným návrhom obnovy a pre ďalšie riešiace skupiny a priebežné metodické konzultácie s nimi:
    • Podklady pre zadania ateliérových prác v rámci dostupných zdrojov (2017-2018, čiast. 2019): rešerš a sumarizácia doterajších grafických podkladov (formáty dwg, pdf a všeobecné informácie o predmete riešenia a informácie k pamiatkovej zóne a k objektom zapísaným v UZKP; poskytnutie doterajšej foto-dokumentácie, aktuálna situácia areálu).
    • Poskytovanie spracovaných podkladov pre iné ústavy a školy SvF, FiFTUT, FA (situácie, doterajšie návrhy nových funkcií, aktuálne súčasné stavy a pod.);
    • Vednie obhliadok na mieste pre kontrolu grafických podkladov;
    • Konzultácie ku skúmaniu architektonicko – historického vývoja objektov a slohovej analýzy s FiFTUT;
    • Spracovanie základného stavebného vývoja objektovej skladby areálu.
  2. Overovacie architektonické štúdie nového využitia objektov za celé obdobie:
    • Vedenie overovacích štúdií v podobe ateliérových prác študentov, bolo spracované v rámci predmetov zameraných na obnovu pamiatok v 3., 4., 6. ročníku štúdia na FA STU.
    • Cieľom bol návrh pamiatkovej obnovy konkrétnych budov: hľadanie vhodnej novej funkcie pri snahe o zachovanie kultúrno–historických hodnôt, celkové riešenie územia so základným návrhom okolia preverovanej budovy (park, doprava statická a mobilná, zásobovanie, pešie trasy, nové využitie plôch, návrh asanácií v areáli, ..a pod).

Sumarizácia výsledkov v počtoch prác na objekty:

Zimný semester: 2016-17, vedenie Ing. arch. B. Polomová, 2 študenti 4.roč.

  • Mikrobiológia a nový cyklopoint, 1x
  • Mikrobiológia a kaplnka, 1x
  • Letný semester 2017/18 (02-06 2018), vedenie Ing. arch. B. Polomová, 11 štud. 3.roč.
  • Kaplnka 2x
  • Hlavný pavilón 1x
  • Mikrobiológia 1x
  • Patológia 1x
  • Kožný pavilón 1x
  • Letný semester 2017/18 (02-06 2018), vedenie Doc. A. Botek, 10 štud. 3.roč.
  • Kaplnka 1x
  • Hlavný pavilón 1x
  • Mikrobiológia 1x
  • Patológia 1x
  • Kožný pavilón 1x

Letný semester 2017/18 (02-06 2018), vedenie Ing.arch. K.Vošková, 6 štud. 3.roč.

  • Hlavný pavilón 1x
  • Patológia 1x
  • Letný semester 2017/ 18 (02-06 2018), vedenie Ing.arch. R. Zetocha, 6 štud. 3.roč.
  • Hlavný pavilón 1x
  • Patológia 1x
  • Kožný pavilón 1x

Zimný semester: 2018/ 19 (09 2018-01 2019), vedenie Ing. arch. B. Polomová,

  • Urbanisticko-architektonický návrh komplexného využitia areálu Starej nemocnice vrátane
  • variantov. 1x , 1 študentka 6.ročníka
  • Infekčný pavilón – 4x, 4 študenti 4.ročníka

Letný semester 2018/19 (02-06 2019), vedenie Ing. arch. B. Polomová, 9 štud. 3.roč.

  • Kaplnka a vrátnica 1x
  • Mikrobiológia 1x
  • Patológia 1x
  • Kožný pavilón 1x

Letný semester 2018/19 (02-06 2019), vedenie Doc. A. Botek, 10 štud. 3.roč.

  • Kaplnka 2x
  • Mikrobiológia 1x
  • Patológia 1x
  • Kožný pavilón 1

Príloha č. 5 – Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU

DENDROLOGICKÝ VÝSKUM − VÝSKUM VEGETAČNÝCH PLÔCH A ICH POTENCIÁL V HISTORICKOM AREÁLI
Riešiteľský tím Ústav urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU – špecializácia Krajinná architektúra.

Riešením areálu starej nemocnice v Topoľčanoch boli zhodnotené kultúrne a prírodné hodnoty pamiatky a boli sformulované návrhy a odporúčania na ďalšie využitie lokality z hľadiska krajinárskych a parkových úprav. Podstatným aspektom výskumu bol terénny prieskum lokality, v rámci ktorého sa pripravili nevyhnutné podklady pre syntetické zhodnotenie poznatkov pre stanovenie potenciálu územia z hľadiska kvality vegetačných plôch. Prínosom práce bola spolupráca rôznych odborov prezentovaná prostredníctvom pracovných stretnutí a kolokvií, na ktorých sa uskutočnila výmena poznatkov.

Mnohé poznatky riešiteľských kolektívov z rôznych odborov boli využité ako podklady pre analýzy vegetačných prvkov aj ako námety pre návrh koncepcie úprav exteriérových plôch.

Názov realizovaného výstupu

  • Dendrologický výskum; hodnotenie vegetačných prvkov po stránke dendrologickej, kompozičnej a kultúrno-historickej,
  • Krajinársky návrh na obnovu areálu„starej“ nemocnice; koncept kompozície pre obnovu úprav.

Opis realizovaného výstupu

Zeleň areálu nemocnice patrí k najstarším zachovaným uceleným prvkom zelene mesta Topoľčany. O význame miesta „starej“ nemocnice v Topoľčanoch vypovedá aj to, že sa dostala pod zvláštny režim ochrany na lokálnej aj regionálnej úrovni. Aj keď je historická zeleň areálu – pomenovanie park pod č. ÚPZF: 11466/7 dochovaná do súčasnosti na pôvodnej ploche, a podľa KPÚ aj s relatívne vysokým stupňom autenticity, výskum ukázal, že súčasný stav vegetačných prvkov vrátane pôvodnej kompozície je vzhľadom na zanedbanú údržbu ako vegetačných plôch, tak aj stavebných objektov, neúnosný.

Základné metodické kroky pri výskume súčasného stavu vegetačných plôch boli zamerané na: Terénny prieskum s využitím mapového podkladu geodetické zameranie areálu, dendrologickú analýzu – stav vegetačných prvkov v areáli nemocnice a analýzu pôvodnosti výsadieb z hľadiska druhovej skladby a historickej hodnoty.

Dendrologický výskum sa uskutočnil formou terénneho prieskumu v období október 2017, august 2018. V rámci terénneho prieskumu bola spracovaná inventarizácia drevín. Hodnotené údaje o drevinách stanovené v zmysle metodiky pre spracovanie inventarizácie drevín boli spracované a vyhodnotené vo forme tabuliek (príloha správy). Súčasťou prác bola analýza zameraná na pôvodnosť výsadieb z hľadiska druhovej skladby a historickej hodnoty.

Pre posúdenia hodnoty exteriérových plôch, boli výsledky inventarizácie drevín spracované s počítačovou podporou do grafických pôdorysných schém: Druhová skladba drevín, Zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín, Sadovnícka hodnota drevín, Návrh drevín na výrub a zachovanie. Výsledky inventarizácie drevín boli ďalej podkladom pre spracovanie tabuliek:

Celkové zastúpenie drevín, Zastúpenie ihličnatých a vždyzelených drevín, Zastúpenie listnatých drevín. V rámci analýz súčasného stavu vegetačných prvkov bolo v areáli „starej“ nemocnice celkovo zinventarizovaných 242 položiek stromov a kríkov. Z tohto počtu bolo identifikovaných 77 ks stromov s historickou hodnotou čo predstavuje len 31,8%. Údaje o historických drevinách boli kvôli prehľadnosti spracované do viacerých tabuliek podľa príslušnosti k jednotlivým častiam areálu. Na základe zisteného potenciálu vegetačných plôch a historických drevín bol navrhnutý rámcový koncept kompozície úprav exteriérových plôch areálu “starej” nemocnice. Schémy riešenia vychádzajú z historických podkladov a naznačujú možnosti riešenia exteriérového priestoru vo väzby na pavilóny nemocnice.

Príloha č. 6 – Ústav urbanizmu a územného plánovania – dendrológia, Fakulty architektúr STU

URBANISTICKÉ SÚVISLOSTI A ICH POTENCIÁL V HISTORICKOM AREÁLI
Riešiteľský tím Ústav urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU.

V analytickej etape projektu boli realizované urbanistické prieskumy a rozbory územia starej nemocnice a jej priestorových kontextov. Na základe archívnych dokladov boli prehĺbené a sumarizované poznatky o histórii lokality nemocnice a jej širších súvislostí v rámci mesta a regiónu. Vplyv areálu na urbanistický rozvoj mesta bol študovaný z hľadísk funkčno-priestorových, komunikačných a kompozičných. Súčasne boli skúmané aj vplyvy spoločenských podmienok na územný rozvoj areálu nemocnice a postupnú urbanizáciu jej okolia ako aj priemet areálu v územnoplánovacích dokumentáciách mesta. Tie preukázali, že mesto nepovažovalo komplex starej nemocnice za konečný stav a v kontaktom území areálu udržiavalo rezervnú rozvojovú plochu, ktorá sa neskôr naplnila výstavbou novej nemocnice.

V návrhovej časti boli vypracované urbanisticko-architektonické návrhy zamerané na technickú a kultúrnu rehabilitáciu „areálu“ starej nemocnice jej väzieb na širšie okolie. Výsledkom je návrh scenárov ďalšieho rozvoja areálu najmä s ohľadom na transformáciu jeho funkčného využitia.

Návrhová časť uplatňuje interdisciplinárny prístup:

  • rešpektovaním výsledkov urbanisticko-kompozičnej analýzy areálu, vývojových etáp,
  • areálu a priestorových kontextov (FA STU),
  • zohľadnením prieskumov pamiatkových a kultúrnych hodnôt areálu (FA STU),
  • uplatnením záverov archívneho a terénneho výskumu (FiF TU Trnava),
  • využitím poznatkov historických a etnologických súvislostí (FF UK Bratislava),
  • aplikáciou záverov krajinno-ekologického prieskumu (FA STU),
  • zohľadnením poznatkov z hľadiska posúdenia technického stavu objektov (SvF STU),
  • využitím geodetického zamerania objektov a areálu (SvF STU),
  • aplikáciou návrhov výtvarného dotvorenia areálu resp. jeho výtvarnej prezentácie a prezentácie jeho historických osobností.

Návrhy boli realizované formou zadaní semestrálnych prác študentov FA STU. Na ich základe boli vypracované 3 variantné scenáre možného urbanistického rozvoja starej nemocnice:

  • návrat areálu do pôvodnej hmotovo-priestorovej formy očistením od neskorších prístavieb ale so zachovaním funkcionalistického objektu od J. Nowotného,
  • zachovanie súčasného stavu vrátane dostavieb zo 70-tych rokov,
  • doplnenie súčasného objektového stavu areálu novostavbami.

Spoločným základom týchto prístupov je aplikácia výsledkov kooperujúcich disciplín z iných fakúlt podieľajúcich sa na riešení projektu. Scenáre sú využiteľné pre rozhodovanie o ďalšom vývoji areálu Starej nemocnice ako Národnej kultúrnej pamiatky. Pri návrhoch boli zohľadnené požiadavky a najnovšie trendy v zadržiavaní dažďovej vody a eliminácia rozsahu prihrievaných plôch. Pri stanovení optimálnej miery zastavania územia budovami a spevnenými plochami bola aplikovaná metóda aplikácie ekoindexu. Východiskom scenárov, ktorý predstavujú námety na reguláciu dostavby areálu, sú pôvodné kompozičné princípy areálu. Aplikáciou poznatkov z iných odborov a fakúlt boli uplatnené inovačné interdisciplinárne postupy ateliérovej tvorby na FA STU pri riešení úloh zachovania a obnovy kultúrneho a prírodného dedičstva v architektonických, urbanistických a krajinárskych dimenziách ateliérovej tvorby.

Príloha č. 7 – Ústav urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU

DIZAJN VEREJNÉHO PRIESTORU A PRVKOV MALEJ ARCHITEKTÚRY
Riešiteľský tím Ústavu výtvarnej tvorby a multimédií Fakulty architektúry STU.

V analytickej časti bol realizovaný výskum výtvarných diel a výtvarných hodnôt, spojených s areálom starej“ nemocnice v Topoľčanoch a jeho osobnosťami.

V návrhovej časti boli realizované výtvarné návrhy dotvorenia exteririérových priestorov a interiérov budov areálu. Pilotným riešením boli výstupy študentských semestrálnych prác v ateliéri Výtvarné dielo v architektúre. Celkovo bolo vyhotovených 9 návrhov výtvarných diel rôzneho zamerania a povahy. Výsledkom je sumarizácia výtvarných diel súvisiacich priamo alebo nepriamo s areálom „starej“ nemocnice. Ide najmä o výtvarné diela ktoré sú spojené so zakladateľom nemocnice barónom Augustom Stummerom. Z archívnych a internetových zdrojov boli mapované výtvarné stvárnenia jeho podobizne, najmä na plakete rakúskeho sochára Ludwiga Hujera z r.1907. Túto plaketu sa nepodarilo riešiteľom projektu získať na burze, odporúčame mestu sledovať aukcie s cieľom získania do zbierok mestskej galérie. Ďalším záverom bádania je podobizeň významnej osobnosti nemocnie MUDr. E. Gressnera, zakladateľa Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti na medaile spoločnosti.

Pilotným riešením boli výstupy študentských semestrálnych prác v ateliéri Výtvarné dielo v architektúre. Výstupy boli prezentované na kolokviu v Bratislave a konferencii a výstave v Topoľčanoch.

Príloha č. 8 – Ústav výtvarnej tvorby a multimédií Fakulty architektúry STU

MODULOVÝ INTERDISCIPLINÁRNY VZDELÁVACÍ PROGRAM
všetci riešitelia projektu

Návrh modulového interdisciplinárneho vzdelávacieho programu v oblasti ochrany a obnovy kultúrneho a prírodného dedičstva pre vysokoškolské vzdelávanie tvorí 8 odborne zameraných modulov.

Príloha č. 9 – moduly